Od narodenia americkej spisovateľky a abolicionistky uplynie v pondelok 14. júna 210 rokov.
Harriet Beecherová-Stoweová, za slobodna Harriet Beecherová, sa narodila
14. júna 1811 v Lichfielde v americkom štáte Connecticut v rodine
protestanského teológa ako šieste z 11 detí. Vyrastala v puritánskom
duchu, ale v rodine prevládal veľký odpor k otrokárstvu na americkom
juhu. Na zmenách pomerov v USA sa okrem jej otca podieľali aj jej
súrodenci. Setra Catherine pôsobila ako učiteľka, ktorá otvorila na tú
dobu progresívnu školu pre dievčatá a brat Henry Beecher bol známym
kazateľom a abolicionistom, prívržencom hnutia za zrušenie otroctva.
Bratia Charles a Edward boli politici, ktorí taktiež presadzovali
zrušenie otroctva.
Budúca autorka legendárneho románu Chalúpka strýčka Toma nadobudla
vzdelanie na dievčenskej škole v Hartforde, ktorú viedla jej sestra.
Škola neposkytovala dospievajúcim dievčatám len nadobudnutie zručností
na zvládnutie domácnosti, ale na tú dobu aj nie bežné akademické
vzdelanie zamerané na jazyky či matematiku. Medzi jej spolužiačky
patrila napríklad Sarah Payson Willisová, ktorá sa neskôr venovala
literatúre pod pseudonymom Fanny Feronová.
V roku 1832 sa Harriet Beecherová ako 21-ročná ocitla v Cincinnati v
štáte Ohio, kde sa jej otec stal riaditeľom teologického seminára v
Lane. Tu na pomedzí severu a juhu USA sa ešte výraznejšie stretla s
tragickým fenoménom otrokárstva. Nezriedka bola svedkom krutosti voči
černochom, ktorých privážali po rieke Ohio na trh s otrokmi. Stala sa
tiež členkou literárneho salónu Semi-Colon Club, kde sa zoznámila s
Calvinom Stoweom, ktorého si v roku 1934 zobrala za manžela.
Obaja patrili k aktívnym odporcom otrokárstva, podporovali tzv. Podzemnú
železnicu (Underground Railroad) čím pomáhali otrokom, ktorým sa
podarilo utiecť od svojich pánov, a to aj napriek zákonu Fugitive Slave
Act. Ten prikazoval aj občanom severných štátov americkej Únie, kde bolo
otroctvo zrušené, aby tých otrokov, ktorým sa podarilo ujsť, vrátili
ich majiteľom. Odporcovia otroctva označovali zákon ako Bloodhound Law,
lebo tí čo prenasledovali otrokov na úteku využívali psy z plemena
bladhaundov.
Pod ťarchou týchto udalostí začala písať román Chalúpka strýčka Toma
(Uncle Tom’s Cabin), ktorý v roku 1851 vychádzal na pokračovanie v
protiotrokárskom periodiku National Era. Knižne vyšiel v roku 1852 a už v
prvý deň sa predalo okolo 3000 výtlačkov. Román vyvolal v americkej
spoločnosti veľkú odozvu. Napriek tomu, že bol poznačený literárnym
schematizmom 19. storočia, ponúkol verný obraz obchodovania z ľuďmi,
neľútostné rozdeľovanie rodín, mužov od žien, rodičov od detí či krutosť
zaobchádzania s otrokmi. Predobrazom hlavného hrdinu románu otroka
Toma, bol starý černoch, ktorého zbičovali pred očami samotnej autorky. V
príbehu sa okrem tragického osudu starého Toma odohrával tiež príbeh
statočnej Elizy Harrisovej, ktorej sa aj so synčekom podarilo utiecť na
sever.
Do roku 1857 sa predalo viac ako pol milióna výtlačkov románu, a to
nielen v Spojených štátoch, ale aj v Európe. Vďaka tomuto dielu vzrástol
záujem o černošskú otázku tiež v oblasti umenia. V nasledujúcich rokoch
vydala Stoweová ďalších 20 prozaických kníh, ale ani jedna z nich
nedosiahla taký ohlas ako Chalúpka Strýčka Toma.
Americká spisovateľka Harriet Beecherová-Stoweová a celoživotná
aktivistka proti otrokárstvu, k zrušeniu ktorého v USA oficiálne došlo v
roku 1865, zomrela 1. júla 1896 v Hartforde.